KTO SME A AKÉ SÚ NAŠE CIELE
PRÍHOVOR PREDSEDU ZDRUŽENIA ...kliknite
ZÁKLADNÉ DOKUMENTY PRE ČINNOSŤ ZDRUŽENIA
stanovy, volebný poriadok, symboly, zásady vnútorných a vonkajších vzťahov Združenia,
stanovy čestného skoku cez kožu.
KONTAKTNÉ ÚDAJE
stav k 5.10.2023

Združenie
výkonný výbor (7)
členovia (42)
KALENDÁRTUM 2023 ...kliknite
DOHODY O SPOLUPRÁCI
kliknite
SMERNICE, VÝNOSY A ZÁKONY MH SR
...kliknite
PREHĽAD ROKOVANÍ ORGÁNOV ZDRUŽENIA
kliknite
STRETNUTIA BANSKÝCH MIEST A OBCÍ SLOVENSKA 1.stretnutie ... 27.9.2008
PEZINOK

2.stretnutie ... 5.9.2009
HANDLOVÁ

3.stretnutie ... 27.-28.8.2010
SPIŠSKÁ NOVÁ VES

4.stretnutie ... 26.-28.8.2011
ROŽŇAVA

5.stretnutie ... 21.-24.6.2012
BANSKÁ ŠTIAVNICA

6.stretnutie ... 6.-9.6.2013
KOŠICE

7.stretnutie ... 22.-24.8.2014
KREMNICA

8.stretnutie ... 24.-26.7.2015
BANSKÁ BYSTRICA

9.stretnutie ... 12.-14.8.2016
GELNICA

10.stretnutie ...19.-21.5.2017
NOVÁ BAŇA

11.stretnutie ...21.-23.9.2018
PEZINOK

12.stretnutie ...17.-19.5.2019
ĽUBIETOVÁ

13.stretnutie ...4.9.2021
NIŽNÁ SLANÁ

14.stretnutie ...7.-11.9.2022
BANSKÁ ŠTIAVNICA

15.stretnutie ...25.-26.8.2023
REVÚCA, JELŠAVA
16.stretnutie ...28.-30.6.2024
GELNICA
GALÉRIA VYZNAMENANÝCH
kliknite
ZAUJÍMAVÉ LINKY
Slovensko, zahraničie
ČASOPIS MONTANREVUE
- 1. miesto
v súťaži MIESTNE NOVINY 2011!
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
aktuálne číslo,
archív vydaných čísiel,
tiráž
MIMORIADNE PRÍLOHY
propagačno-informačný špeciál, 2011
adresár baníckych spolkov a cechov ČR a SR, 2012 adresár baníckych spolkov a cechov ČR a SR, 2014
adresář hornických, hutnických a jim příbuzných spolkú, cechú a organizací... 2015
ŠÉFREDAKTOR
kliknite
REDAKČNÁ RADA
kliknite
OSTATNÉ
harmonogram vydaní, pokyny pre autorov, predplatné na rok 2023, inzercia
RÔZNE
OSOBNOSTI BANÍCTVA NA SLOVENSKU
Jozef Karol Hell,
Samuel Mikovíni
BANSKÉ MESTÁ A OBCE SLOVENSKA ...kliknite
PAMÄTNÍKY OBETIAM BANSKÝCH NEŠŤASTÍ NA SLOVENSKU
Handlová, Hodruša, Rudňany, Šturec, Veľký Krtíš
BANÍCKE PIESNE
Banícky stav, Zdar Boh hore
BANSKÉ, HUTNÍCKE, MINERALOGICKÉ MÚZEÁ A EXPOZÍCIE, ŠTÔLNE A SKANZENY
Slovenská republika, Česká republika
DO VAŠEJ KNIŽNICE
knihy,brožúry,DVD,mapy...
ZAUJÍMAVOSTI ZO ZAHRANIČIA
Jak se těží uhlí v Dole Darkov u Karviné
Ostrava otvorila mimoriadnu pamiatku - vysoké pece
Z NÁŠHO ARCHÍVU
Hľadáte niektoré z podujatí alebo staršie príspevky? »» kliknite
NAPÍSALI O NÁS
Informácie o prezentácií združenia a jeho aktivít v médiách (odkazy na tlačové správy a novinky publikované na iných serveroch). »» kliknite
KALENDÁR
 
< Marec 2024 >
 
 Po Ut St Št Pi So Ne
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
 
KONTAKTUJTE NÁS!
Máte otázku, návrh alebo pripomienku? »» kliknite
Nájdete nás
kliknite na ikonu
SEKCIA LEN PRE ČLENOV ZDRUŽENIA
NOVINKY NA WEBE
Chronologický prehľad
zmien a doplnení
»» viac

FOTO NA 14.TÝŽDEŇ
pre zväčšenie
kliknite na obr.

Aktuálne číslo
MONTANREVUE č.1/2024

vo finálnej úprave pre tlač

Oficiálne výsledky 2.ročníka fotografickej súťaže MONTÁNNA FOTOGRAFIA 2021
kliknite TU.

VADEMECUM
vlastníka kultúrnej pamiatky
- kliknite na obr.

Interaktívny dokument
o najväčšom banskom nešťastí v bývalom Československu
- kliknite na obr.
ODPORÚČAME
K NÁVŠTEVE

Projekt spoločnosti Czech Coal a.s.
SKRÁTENÁ VERZIA DVD
"Šachta Ludovika
na Španej Doline
- Pohľad späť"

kliknite na obal. stranu
PLNÚ VERZIU DVD
si môžete objednať - tu.
PREZENTÁCIA
OBCE ŠPANIA DOLINA
kliknite na obr.
POZNÁTE EŠTE TÚTO LEGENDÁRNU FIGÚRKU
V POSTAVIČKE BANÍKA ?

Jasné, je to I.....K !
VÝVOJ CENY DRAHÝCH KOVOV - burza New York
zlato, striebro, platina
v USD/1 trojská unca
= 31,1045 gr.
[Most Recent Quotes from www.kitco.com] automatický update
počas otvorenia burzy
PREVODNÍK MIEN
- podľa aktuálnych výmenných kurzov

ŠABLÓNA
SPRÁVNEHO TVARU BANÍCKEHO ZNAKU !

Stiahnite si šablónu vo formáte: .eps .pdf
Stiahnite si šablónu vo formáte: .cdr .eps .gif .tif
VIETE, ŽE...
od roku 2011 je 10. august pamätným dňom Slovenskej republiky - Deň obetí banských nešťastí?
od 7.7.2007 je Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska členom Združenia európskych baníckych a hutníckych spolkov (VEBH)?
v roku 2006 bolo založené Sdružení hornických a hutnických spolků ČR?
27.9.2008 na 1.stretnutí banských miest a obcí Slovenska v Pezinku,
bol Združeniu udelený
ČESKÝ PERMON?

»» viac
POŠTOVÉ ZNÁMKY VYDANÉ SLOVENSKOU POŠTOU, A.S.
V ROKOCH 1999-2022
S TÉMATIKOU BANÍCTVA, GEOLÓGIE A MINERALÓGIE
21. 1. 1999
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
v emisnom rade Technické pamiatky - Vodnostĺpcový stroj J.K.Hella s nominálnou hodnotou 7 Sk.


15. 7. 2003
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
Banskoštiavnické tajchy – Rozgrund s nominálnou hodnotou 12 Sk a poštovú známku Banskoštiavnické tajchy – Klinger nominálnou hodnotou 9 Sk.


30. 6. 2004
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
Špaňodolinský banský vodovod s nominálnou hodnotou 24 Sk.


21. 4. 2006
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Geologická lokalita Sandberg“ s nominálnou hodnotou 32 Sk a "Geologická lokalita Šomoška“ s nominálnou hodnotou 35 Sk.


27. júla 2010
vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
0,60 € s podobizňou sv.Klimenta?


13. decembra 2011
vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
1,60 € v edícii UMENIE: Tabuľová maľba Metercie z Rožňavy?


Vedeli ste, že v ankete, ktorú organizovala Slovenská pošta, a. s., v spolupráci so Zväzom slovenských filatelistov, bola táto známka vyhlásená za najkrajšiu slovenskú poštovú známku roka 2011 ?




11. 10. 2013
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Slovenské minerály – Žezlový kremeň zo Šobova“ s nominálnou hodnotou 0,60 € a "Drahý opál z Dubníka“ s nominálnou hodnotou
0,60 €.




12. 10. 2018
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Slovenské minerály – libethenit“ s nominálnou hodnotou 1,65 € a euchroit s nominálnou hodnotou
1,65 €.




9. 9. 2022
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Významné slovenské fosílie – tuleň Devinophoca claytoni“
s nominálnou hodnotou
0,75 € a ulitník Vexillum svagrovskyi
s nominálnou hodnotou
0,75 €.

SPOLUPRACUJEME
Slovenská banská komora
Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici
Rudné bane, š.p. Banská Bystrica
Slovenské združenie výrobcov kameniva
Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity Košiciach
Slovenská železná cesta
Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky
Slovenská mineralogická spoločnosť
Sdružení hornických a hutnických spolku České republiky
DIAMO, státní podnik Stráž pod Ralskem
Těžební unie České republiky
Časopis MONTANREVUE č.1/2009 - Aktuálne - »» úvodná stránka




Nepríjemné pozostatky zašlej slávy

Autori: Ing.Rudolf Šembera, hlavný štátny radca Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Horné Uhry a Sedmohradsko boli vďaka svojmu nerastnému bohatstvu po mnohé stáročia pýchou a zdrojom ekonomickej sily Uhorského kráľovstva. Dnes, po deviatich desiatkach rokov po rozpade Rakúsko−Uhorskej monarchie sú obidve tieto územia súčasťou iných štátov, ktoré toto bohatstvo prirodzene zdedili. Slovensko tak má na svojom území svojho času celosvetovo slávne oblasti ťažby draho kovových rúd, rúd medi, železa, antimónu, ortuti, zinku, olova, mangánu, kobaltu, niklu, soli, ropy, zemného plynu a iných nerastov, ktorých v neskorších obdobiach doplnilo hnedé uhlie, magnezit, mastenec a iné.
Naši predkovia sa už za keltských a možno aj predkeltských čias snažili, aby to bohatstvo, ktorým územie dnešného Slovenska matka príroda obdarovala, v maximálne možnej miere zužitkovali pre rozvoj krajiny a jej ľudu.
Najmä choroby, ťažká banícka robota, sama príroda, ekonomika ťažby a vojny často krát spôsobili, že sa banské regióny vyľudnili, aby zas po zmene pomerov opätovne rozkvitli. Migrácia obyvateľstva tak priviala do slovenských hôr ľudí z rôznych krajín Európy, najmä z územia dnešného Česka a Nemecka, ale aj Rakúska, Poľska a iných krajín. Priniesli so sebou nielen svoj jazyk a zvyklosti, ale aj svoje znalosti.
Moderné spôsoby ťažby a bohaté obchodné kontakty preslávili Horné Uhorsko, ktorého prirodzeným nástupcom je súčasné Slovensko po celom svete. Meďou z hôr Spiša a Gemera boli oplášťované anglické lode, gemerské železo a na Gemeri ukovanú reťaz preslávil aj „reťazový most“ cez Dunaj v Budapešti, zlatými dukátmi z Kremnice platila celá Európa. Banská Štiavnica bola prvou na svete nielen pri mierovom využití strelného prachu v baníckej praxi, pri zavádzaní umelého vertikálneho odvodňovania hlbokých baní, ale aj pri zavedení špecializovaného banského vysokého školstva.
Za všetko sa však musí zaplatiť. Zmenili sa podmienky hospodárske a politické, zmenil sa pohľad na mnohé, vrátane sveta v ktorom žijeme, zmenili sa kritériá hodnôt. To, čo kedysi pripadalo každému ako prirodzená súčasť života, je dnes strašiakom pre aktuálnu ale aj mementom pre tie budúce generácie. Vedecko−technický pokrok sprevádzaný priemyselnou revolúciou niektoré staré pravdy a zvyky proste obrátil naruby.
Je jednoduché ukazovať na chyby, ktorých sa minulé generácie dopúšťali. Nemáme však právo kritizovať.
Na výrobu kovov z rúd bolo, je a ešte dlho bude potrebné obrovské množstvo tepelnej energie. Keď si uvedomíme, že výroba koksu z minerálneho (čierneho) uhlia bola zavádzaná až po roku 1620 a na Slovensku sa čierne uhlie vo významnom množstve nikdy neťažilo, celá obrovská produkcia kovov a ich následné spracovanie do polotovarov si vyžadovalo stále väčšie objemy dreva alebo dreveného uhlia, ktoré bolo využívané až do začiatku 20 storočia v pražiarniach rúd a vysokých peciach. Z tohto pohľadu je naproste prirodzené, že už koncom 16. storočia sa objavoval tak značný nedostatok dreva, že niektoré huty museli byť presťahované alebo celkom odstavené. Napriek tomu, že najkvalitnejšie drevené uhlie bolo z bukového dreva, používalo sa aj smrekové – rýchlejšie rástlo. Nedávne kalamity v Tatrách sú iba dôsledkom priemyselného využívania lesa. Diskusia, či by les, ktorý by na kalamitou postihnutých miestach rástol prirodzene, bol aj kvalitnejší, je čisto akademická a od veci. Reálnejší stav by boli holiny alebo kroviny, pretože bez priemyslom motivovanej výsadby rýchlo rastúcich drevín by nik výsadbe drevín nevenoval pozornosť a to, čo by bolo len trochu použiteľné na kúrenie alebo výrobu dreveného uhlia, by bolo nemilosrdne vyrúbané. Chápem pohnútky ekológov, osobne som s nimi na blízkej vlnovej dĺžke, ale bez realistického a spravodlivého pohľadu na vec je ich úsilie často kontraproduktívne.
Úvodom spomínaná škála rúd a iných nerastných surovín, ťažených na území Slovenka, to nie je iba historický fakt. To je fakt, ktorý so sebou priniesol obrovské množstvo sprievodných problémov, z ktorých spomínané lesné hospodárstvo predstavuje ten najjednoduchší.
Každá ťažba nerastnej suroviny znamenala obrovský a nevratný zásah do krajiny. Územie Slovenska sa člení na osem vyšších územných celkov. Ani jeden z nich nie je z hľadiska banskej činnosti „panenský“. Intenzita banskej činnosti sa menila v čase aj v mieste rovnako, ako sa menili požiadavky spoločnosti na konkrétnu nerastnú surovinu.
Ten lepší prípad, ale pretože aktuálny, tým viac kritizovaný, je ťažba stavebných surovín, ktorá s výnimkou výroby cementu, magnezitu a vápna nevyžaduje z hľadiska exhalácií náročný úpravárenský proces, ale „iba“ odstránenie určitého objemu materiálu z jedného priestoru a jeho presun do priestoru druhého. Po ukončení činnosti vznikne nový reliéf krajiny, s ktorým sa príroda ľahko vyrovná sama, alebo jej pomerne nenáročne človek pomôže.
Horšia situácia je u hlbinne ťažených nerastných surovín, ktoré si prakticky vo všetkých prípadoch vyžadujú nadväzujúce upravenie do predajného stavu. Po ukončení ťažby suroviny je reliéf krajiny nepatrne postihnutý, povrchové objekty sa asanujú alebo využijú iným spôsobom. Problém, ktorým sa dlhé stáročia nik nezaoberal nakoľko nebol za problém považovaný, je existencia radikálnych zmien v podzemí. Ľudskou činnosťou boli v podzemí vytvorené umelé priestory, proti ktorým sú známe krasové oblasti chudobným príbuzným. Boli zničené pôvodné cesty pre podzemnú, teraz už banskú, vodu, v mnohých prípadoch narušená stabilita masívu. V geológii a baníctve má čas iný rozmer, ktorý je neporovnateľný s ľudským životom. Javy sa prejavujú sekulárne, pomaly – ale isto.
Pôvodné diela „starcov“ boli ručne razené, banské diela sledovali väčšinou iba zaujímavú vrstvu alebo žilu a na pevnosť okolia mali minimálny dosah. S nástupom priemyselných metód ťažby a odťažby sa však vyťažené priestory radikálne zväčšili, čo sa však už nutne prejaví poklesom povrchu. Kedy a v akom rozsahu, to vie iba príroda, ktorej v posledných desaťročiach umelo pomáha aj človek. Rozsah problémov v prípade Slovenska je gigantický a alarmujúci. Nie práve najrozumnejším spôsobom sa koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov akademicky uvažujúci makroekonómovia od stola rozhodli utlmiť a likvidovať rudné baníctvo v rámci celej bývalej ČSFR. Prakticky zo dňa na deň boli ukončené ťažobné práce a bývalé štátne podniky boli privatizované alebo likvidované. Finálny efekt bol takmer rovnako katastrofálny pre bane a baníkov...
S výnimkou tých baní, na ktorých finálnym prevádzkovateľom bol štát, sa všetky ostatné postupne stali, ako takzvané staré banské diela, bezprizornými a starostlivosť im štát zo zákona venoval iba v prípade, že sa niektoré z nich prejavilo ako nebezpečné pre obyvateľov a povrchové objekty. Dôvodom v tom prípade nebola dajaká ignorancia, ale absolútny nedostatok relevantných informácií o polohe a rozsahu jednotlivých historických banských diel. Čas od času sa síce moderné aktivity stretli v podzemí so starinami, ale vo väčšine prípadov boli zakreslené do dokumentácie iba tie ich časti, ktoré bolo možné preveriť.
Až v posledných niekoľkých rokoch sa spojeným úsilím Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva kultúry SR a Fakulty BERG STU Košice podarilo nájsť spôsob spolupráce so skupinami nadšencov z radov bývalých baníkov alebo priaznivcov baníctva a dať novú perspektívu starým banským dielam pre zachovanie povedomia obyvateľstva o slávnej baníckej histórii, ich prípadného druhotného využitia pre cestovný ruch alebo iné účely.
Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so štátnym podnikom Rudné bane Banská Bystrica, ktorý je nositeľom väčšiny úloh spojených so zabezpečením starých banských diel ako aj likvidáciou nevyužiteľných objektov vo vlastníctve štátu, radikálne ovplyvnilo prístup k hmotným pamiatkam na baníctvo. Do fyzickej likvidácie už idú iba tie objekty, o ktoré nemá žiadny podnikateľ, obec, kultúrna alebo iná organizácia záujem a tie, ktorých stav je zdravie ohrozujúci alebo neopraviteľný. Iniciovalo vznik Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska a legislatívne aj finančne podporuje jeho aktivity. V roku 2008 Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR vytvorilo pracovnú komisiu, do ktorej sú prizývané obce, miestne príslušné orgány štátnej banskej správy, VÚC a miestne banícke spolky alebo cechy za účelom komplexného riešenia akútnych problémov. Komisia už navštívila desiatky baníckych lokalít, kde posúdila jednotlivé impulzy od miestnych obyvateľov alebo orgánov. S využitím služobných právomocí jednotlivých členov boli najaktuálnejšie problémy bezprostredne riešené.
Ide často o život ohrozujúce prejavy, ktoré boli spôsobené prirodzeným dlhodobým procesom reakcie prírody na nový stav podzemia, alebo, a to je ten najzávažnejší problém, o umelý zásah človeka. Snahy zberateľov minerálov alebo získanie železného šrotu z banskej výstuže často krát spôsobia vznik nezabezpečených prienikov banských diel s povrchom, čo môže viesť k fyzickému ohrozeniu zvere alebo človeka ako aj povrchových stavieb. Alarmujúce to je najmä u vertikálnych diel, kde sa dajú očakávať hĺbky otvorených dutín rádovo v desiatkach až stovkách metrov. Niektoré lokality v oblastiach s historickou ťažbou nerastných surovín sú poznamenané prepadliskami, deštrukciou odvodňovacieho systému a podobne. Voda v porušených miestach nekontrolovateľne drénuje do podzemia, odkiaľ často uniká mimo pôvodného spádového povodia riek, čo spôsobuje deficit vody v spádovej oblasti, čím sa zhoršuje kvalita vody vo vodných tokoch a vodných zdrojoch. Dedičné štôlne sa bez údržby plnia naplaveninami banských okrov a hliny, majú narušené murivo, materiál sa zosúva, následkom čoho dochádza k vzdutiu hladiny vody vo vodnom jarku, ktorý slúži na odtok vody zo štôlne a k nekontrolovateľnému vytekaniu vody na povrch. Dôsledkom môžu byť aj také problémy, ktoré sa prejavili napríklad na jeseň 2008 v oblasti Spišskej Novej Vsi. Rozsah problematiky nepriamo naznačujú haldy banských odpadov. Pri inventarizácii starých banských diel Ministerstvom životného prostredia SR, je na území Slovenska zdokumentovaných 6 025 háld a porovnateľný počet odkalísk. Nie všetky majú rozsah porovnateľný s odvalmi v banskej oblasti Špania Dolina − Zamperk , ktoré vznikli postupne v priebehu niekoľkých storočí a dnes sa ich objem odhaduje na cca 1,4 mil. m3 , ale rozsah problému to dostatočne naznačuje.
Za niekoľko ostatných rokov sa podarilo zmeniť systém riešenia problematiky starých banských diel, boli upravené kľúčové právne predpisy, nadviazať vzájomné pracovné vzťahy medzi zodpovednými organizáciami a iné. Samozrejme, že veľa práce spoločnosť ešte čaká, ale podstatný je fakt, že sa podarilo okresať hrany a dostať za rokovací stôl názorovo odlišné skupiny za spoločným cieľom vytvorenia všeobecne bezpečnej krajiny, kde spoločensky odôvodnená ťažba nerastných surovín bude v maximálne možnej miere rešpektovať jejostatné hodnoty a naopak.

Copyright 2009 © Jozef Kráľ All rights reserved.