KTO SME A AKÉ SÚ NAŠE CIELE
|
 PRÍHOVOR PREDSEDU ZDRUŽENIA
ZÁKLADNÉ DOKUMENTY PRE ČINNOSŤ ZDRUŽENIA
,
,
,
KONTAKTNÉ ÚDAJE
stav k 5.10.2023
KALENDÁRTUM 2023
DOHODY O SPOLUPRÁCI
SMERNICE, VÝNOSY A ZÁKONY MH SR
PREHĽAD ROKOVANÍ ORGÁNOV ZDRUŽENIA
STRETNUTIA BANSKÝCH MIEST A OBCÍ SLOVENSKA
ZAUJÍMAVÉ LINKY
,
|
|
VYDANÉ PROPAGAČNO-INFORMAČNÉ MATERIÁLY
|
ČASOPIS MONTANREVUE
- 1. miesto
v súťaži MIESTNE NOVINY 2011!
|
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
MIMORIADNE PRÍLOHY
ŠÉFREDAKTOR
REDAKČNÁ RADA
OSTATNÉ
,
,
,
|
|
|
|
Nájdete nás
kliknite na ikonu
|
|
SEKCIA LEN PRE ČLENOV ZDRUŽENIA
kliknite
|
NOVINKY NA WEBE
Chronologický prehľad
zmien a doplnení
|
FOTO NA 47.TÝŽDEŇ
pre zväčšenie
kliknite na obr.
|
AKTUÁLNE!
MONTANREVUE 3/2024 v distribúcii!
|
Oficiálne výsledky 2.ročníka fotografickej súťaže MONTÁNNA FOTOGRAFIA 2021
kliknite TU.
|
VADEMECUM
vlastníka kultúrnej pamiatky
- kliknite na obr.
|
Interaktívny dokument
o najväčšom banskom nešťastí v bývalom Československu
- kliknite na obr.
|
ODPORÚČAME
K NÁVŠTEVE
|
SKRÁTENÁ VERZIA DVD
"Šachta Ludovika
na Španej Doline
- Pohľad späť"
kliknite na obal. stranu
|
PLNÚ VERZIU DVD
si môžete objednať -
tu.
|
PREZENTÁCIA
OBCE ŠPANIA DOLINA
kliknite na obr.
|
POZNÁTE EŠTE TÚTO LEGENDÁRNU FIGÚRKU
V POSTAVIČKE BANÍKA ?
Jasné, je to I.....K !
|
VÝVOJ CENY DRAHÝCH KOVOV - burza New York
zlato, striebro, platina
v USD/1 trojská unca
= 31,1045 gr.
|
![[Most Recent Quotes from www.kitco.com]](http://www.kitconet.com/images/quotes_special.gif)
automatický update
počas otvorenia burzy
|
|
PREVODNÍK MIEN
- podľa aktuálnych výmenných kurzov
|
ŠABLÓNA
SPRÁVNEHO TVARU BANÍCKEHO ZNAKU !
|
Stiahnite si šablónu vo formáte:
.eps
.pdf
|
|
|
VIETE, ŽE...
|
od roku 2011 je 10. august pamätným dňom Slovenskej republiky - Deň obetí banských nešťastí?
|
od 7.7.2007 je Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska členom Združenia európskych baníckych a hutníckych spolkov (VEBH)?
|
|
v roku 2006 bolo založené Sdružení hornických a hutnických spolků ČR?
|
27.9.2008 na 1.stretnutí banských miest a obcí Slovenska v Pezinku,
bol Združeniu udelený
ČESKÝ PERMON?
»» viac
|
POŠTOVÉ ZNÁMKY VYDANÉ SLOVENSKOU POŠTOU, A.S.
V ROKOCH 1999-2022
S TÉMATIKOU BANÍCTVA, GEOLÓGIE A MINERALÓGIE
|
21. 1. 1999
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
v emisnom rade Technické pamiatky - Vodnostĺpcový stroj J.K.Hella s nominálnou hodnotou
7 Sk.
15. 7. 2003
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
Banskoštiavnické tajchy – Rozgrund s nominálnou hodnotou
12 Sk a poštovú známku Banskoštiavnické tajchy – Klinger nominálnou hodnotou 9 Sk.
30. 6. 2004
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
Špaňodolinský banský vodovod s nominálnou hodnotou
24 Sk.
21. 4. 2006
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Geologická lokalita Sandberg“ s nominálnou hodnotou 32 Sk
a "Geologická lokalita Šomoška“ s nominálnou hodnotou 35 Sk.
27. júla 2010
vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
0,60 € s podobizňou sv.Klimenta?
13. decembra 2011
vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
1,60 € v edícii UMENIE:
Tabuľová maľba Metercie z Rožňavy?
Vedeli ste, že v ankete, ktorú organizovala Slovenská pošta, a. s., v spolupráci so Zväzom slovenských filatelistov, bola táto známka vyhlásená za
najkrajšiu slovenskú poštovú známku roka 2011 ?
11. 10. 2013
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Slovenské minerály – Žezlový kremeň zo Šobova“ s nominálnou hodnotou 0,60 € a "Drahý opál z Dubníka“ s nominálnou hodnotou
0,60 €.
12. 10. 2018
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Slovenské minerály – libethenit“ s nominálnou hodnotou 1,65 € a euchroit s nominálnou hodnotou
1,65 €.
9. 9. 2022
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Významné slovenské fosílie – tuleň Devinophoca claytoni“
s nominálnou hodnotou
0,75 € a ulitník Vexillum svagrovskyi
s nominálnou hodnotou
0,75 €.
|
|
|
SPOLUPRACUJEME
|
Rôzne - Z histórie baníctva na Slovensku - Banské mestá a obce Slovenska -
»» úvodná stránka
Banské mestá a obce Slovenska
|
BANSKÁ BYSTRICA
Ťažba medi v blízkej Španej Doline vyslúžila mestu prívlastok "medená“ Banská Bystrica.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
História mesta siaha už do 13. storočia. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín
saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku
základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.
|
|
BANSKÁ ŠTIAVNICA
Najstaršie banícke mesto na Slovensku, ktorému sa hovorilo aj "strieborná" Banská Štiavnica.
Prvý písomný údaj o ťažbe striebra pochádza z roku 1217. Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme,
že z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra ročne. V roku 1690 sa v hutách banskoštiavnickej oblasti
dosiahla najvyššia ťažba a vyrobilo sa 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Mesto a technické
pamiatky v jeho okolí sú od 11.12.1993
zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
V r. 1762 bola v Banskej Štiavnici založená nielen prvá banícka akadémia, ale aj prvá vysoká škola
technického charakteru na svete. S menom profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske,
ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Za všetkých treba spomenúť aspoň
Gašpara Weindla, ktorý r. 1627 uskutočnil prvý úspešný pokus s využitím pušného prachu v baníctve,
čo bolo súčasne prvým použitím pušného prachu pre mierové účely, Mateja Kornela Hella (1653-1743)
a Jozefa Karola Hella (1713-1789) - svetoznámych konštruktérov najprogresívnejších banských
mechanizmov na svete, ako aj Samuela Mikovíniho, ktorý s týmito dvoma vynálezcami má najväčšiu zásluhu
na vytvorení jediného banského vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, ktorý v podobe
vodných nádrží i časti tohto systému z minulosti sa zachoval dodnes.
|
|
DOBŠINÁ
Staré banícke mesto v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského rudohoria.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Pôvodná osada sa vďaka prosperujúcemu baníctvu postupne vyvinula na mesto. Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete
najmä v 16. až 18. storočí. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia
ťažbou kobaltovo-niklových rúd.
Vyvážali sa predovšetkým do Anglicka, neskôr i do Saska. V rokoch 1862 až 1872 len
samotná baňa Zemberg vynášala mestu priemerne 132 940 zlatých čistého zisku
ročne. Výnosnosť kobaltových baní umožnila mestu viesť veľkorysú sociálnu
politiku. Všetci obyvatelia mesta boli oslobodení od platenia daní. V 16.-18. storočí sa
v Dobšinej ťažila taktiež ortuťová ruda a v rokoch 1862-1884 bizmutová ruda.
(prevzaté zo stránky:www.dobsina.sk).
|
|
GELNICA
Jedno z najstarších banských miest na Slovensku.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Gelnica bola povýšená na mesto už za vlády Bélu IV. (1235-1270). V Gelnici a okolí sa ťažilo nielen striebro a meď,
ale aj zlato, ortuť, olovo a železná ruda. V gelnických baniach pracovalo 300 až 400 baníkov. Gelnica ako stredisko
hornouhorského baníctva mala pôvodne svoje vlastné tzv. gelnické právo, ktorého stopy boli nájdené v gelnickom
banskom práve z XV. storočia. V roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. Mestské práva rozšírili
a potvrdili Gelnici kráľovia Karol I. v roku 1317, Ľudovít I. v roku 1359 a cisár Žigmund v roku 1435. Na základe
týchto práv sa stala Gelnica slobodným kráľovským banským mestom.
|
|
HANDLOVÁ
Významné centrum hnedouhoľného baníctva na Slovensku.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Mesto Handlová vzniklo zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi
Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z
Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.
Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o
výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo roku 1909. (prevzaté:www.wikipedia.sk).
|
|
HNILČÍK
Obec známa hlavne ťažbou medi.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Prvá písomná zmienka o Hnilčíku sa spája s archivovanou listinou z roku 1315, ktorou bola prepísaná listina komesa Batyza
Mariassyho z roku 1290. Obec má významnú banícku tradíciu siahajúci od jej vzniku, významná a známa je osada Bindt, hlavne
ťažbou medi. O baníctve na Hnilčíku zachovali banské mapy, dnes uložené v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici.
Z roku 1765 pochádza záznam o novoveskej bani Greinen Stollweg (dnes Štolvek), preslávenej produkciou „najjemnejšej medi“.
|
|
KREMNICA
Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok "zlatá“ Kremnica.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov,
ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba.
Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a
jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia.
Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia
slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu,
ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí
a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény,
patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe.
Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes
a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu.
Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc.
Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí.
Kremnica mala vedúce postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest.
|
|
NIŽNÁ SLANÁ
Významná banícka obec na Gemeri.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
V obci sa od nepamäti ťažilo okrem železnej rudy aj drahé kovy a to hlavne striebro, rýdza ortuť a rumelka.
Najväčší rozkvet v baníctva v obci nastal za Emanuela I. Andrássyho, ktorý dostal prezývku "železný gróf". Za jeho
pôsobenia bola otvorená štôlňa Emanuel, Gejza, Natália, Gabriela a Ignác. Namiesto slovenských pecí dal postaviť
v roku 1868 vysokú pec Etelku. Zaslúžil sa aj o povznesenie bane svätá Trojica, kde zamestnával 60 robotníkov.
Ťažila sa tu rumelka, rýdza ortuť a striebro. Pri bani postavil pec šádovňu (triediareň), kde sa ruda triedila.
V roku 1868 založil banskú kolóniu. V 19. storočí pracovali v obci 3 slovenské pece a tri hámre, ktoré zanikli
vybudovaním stredovekej vysokej pece – Etelke – Etelka huta. Železiarstvo v obci zaniklo po vybudovaní moderných
vysokých pecí v Ózde, kde sa odvážala všetka vyťažená ruda od roku 1908. (prevzaté zo stránky:www.niznaslana.sk).
|
|
ROŽŇAVA
Významné centrum baníctva a hutníctva na Gemeri.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné
bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra,
medi a neskôr železnej rudy. Mesto bolo pomenované Rožňavou podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana
(Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382.
V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva
(prevzaté zo stránky:www.roznava.sk).
|
|
SMOLNÍK
Jedna z najstarších obcí na Slovensku s baníckou tradíciou.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Prví nemeckí kolonisti prišli na Spiš roku 1030. Oni pravdepodobne začali rozvíjať baníctvo. Ďalší nemeckí kolonisti
prichádzali na Spiš za Bela II. (1131-1141) a Gejzu II. (1141-1161), čo pomohlo zmodernizovať "prabanícto a prahutníctvo".
Z roku 1243 sú prvé údaje o produkcií zlata v Smolníku. Roku 1350 sa už zo Smolníka vyvážala meď, striebro, zlato a
železo do Levoče a západnej Európy cez Krakov. Roku 1456 povolil kráľ Ladislav V. Smolníčanom, aby mohli otvárať ložiská
a bane na všetky kovy, otvárať všetky staré bane a spracuvávať rudy na kovy modernejším spôsobom. Banícka história Smolníka
sa uzavrela rokom 1992, keď závod Železorudné bane Smolník sa v ďalšom období orientoval na výrobnú činnosť strojárskeho a
drevárskeho charakteru. (prevzaté zo stránky:www.smolnik.sk).
|
|
ŠPANIA DOLINA
Obec s významnou baníckou tradíciou pri ťažbe a spracovaní medi. V budove bývalej Banskej správy z roku 1830 bolo 23.11.2008 otvorené
múzeum medi.
Bližšie informácie:
Stručná charakteristika:
Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli
otvorené v roku 1006. Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov
priniesli prívlastok "medená" mestu Banská Bystrica a bohatstvo majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Raritou vo výrobe
kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vyluhovala zbytky kovov pričom sa
tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 – 3 týždne sa na železe
vytvoril kal medi – cementačná meď. Slávu Španej Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre opradené tajuplnou
premenou železa za meď.
(prevzaté zo stránky:www.spaniadolina.sk).
|
|
|
|
|
|
|
|
Copyright 2009 © Jozef Kráľ All rights reserved.
|
|
|
