KTO SME A AKÉ SÚ NAŠE CIELE
PRÍHOVOR PREDSEDU ZDRUŽENIA
kliknite
ZÁKLADNÉ DOKUMENTY
stanovy, volebný poriadok, symboly, zasady
KONTAKTNÉ ÚDAJE
Združenie
výkonný výbor k 17.3.2016
členovia k 1.1.2017
KALENDÁRIUM PODUJATÍ ZDRUŽENIA V ROKU 2017
kliknite
DOHODY O SPOLUPRÁCI
kliknite
LEGISLATÍVA MH SR
kliknite
"ČESTNÝ SKOK CEZ KOŽU" - stanovy
kliknite
INFORMÁCIE Z ROKOVANÍ ORGÁNOV ZDRUŽENIA
kliknite
STRETNUTIA BANSKÝCH MIEST A OBCÍ SLOVENSKA 1.stretnutie ... 27.9.2008
PEZINOK

2.stretnutie ... 5.9.2009
HANDLOVÁ

3.stretnutie ... 27.-28.8.2010
SPIŠSKÁ NOVÁ VES

4.stretnutie ... 26.-28.8.2011
ROŽŇAVA

5.stretnutie ... 21.-24.6.2012
BANSKÁ ŠTIAVNICA

6.stretnutie ... 6.-9.6.2013
KOŠICE

7.stretnutie ... 22.-24.8.2014
KREMNICA

8.stretnutie ... 24.-26.7.2015
BANSKÁ BYSTRICA

9.stretnutie ... 12.-14.8.2016
GELNICA

10.stretnutie ...19.-21.5.2017
NOVÁ BAŇA

11.stretnutie ... 21.-23.9.2018
PEZINOK

12.stretnutie ... 2019
ĽUBIETOVÁ

GALÉRIA VYZNAMENANÝCH
kliknite
LINKY
Slovensko, zahraničie
ČASOPIS O BANÍCTVE
MONTANREVUE - 1.miesto

v súťaži MIESTNE NOVINY 2011!
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
aktuálne číslo,
archív vydaných čísiel,
tiráž
MIMORIADNE PRÍLOHY
propagačno-informačný špeciál, 2011
adresár baníckych spolkov a cechov ČR a SR, 2012 adresár baníckych spolkov a cechov ČR a SR, 2014
adresář hornických, hutnických a jim příbuzných spolkú, cechú a organizací... 2015
ŠÉFREDAKTOR
kliknite
REDAKČNÁ RADA
kliknite
OSTATNÉ
harmonogram vydaní, pokyny pre autorov, predplatné na rok 2018, inzercia
RÔZNE
OSOBNOSTI BANÍCTVA NA SLOVENSKU
Jozef Karol Hell,
Samuel Mikovíni,
BANSKÉ MESTÁ A OBCE SLOVENSKA
kliknite
PAMÄTNÍKY OBETIAM BANSKÝCH NEŠŤASTÍ NA SLOVENSKU
Handlová, Hodruša, Rudňany, Šturec, Veľký Krtíš
BANÍCKE PIESNE
Banícky stav, Zdar Boh hore
BANSKÉ, HUTNÍCKE, MINERALOGICKÉ MÚZEÁ
A EXPOZÍCIE

Slovensko, Česká republika DO VAŠEJ KNIŽNICE
knihy,brožúry,DVD,mapy...
ZO ZAHRANIČIA
Jak se těží uhlí v Dole Darkov u Karviné
Ostrava otvorila mimoriadnu pamiatku - vysoké pece
Ráj permoníků na Dole Kukla v Oslavanech
DISKUSNÉ FÓRUM
Vyjadrite svoj názor na aktuálne témy!
»» kliknite
Z NÁŠHO ARCHÍVU
Hľadáte niektoré z podujatí alebo staršie príspevky?
»» kliknite
NAPÍSALI O NÁS
Informácie o prezentácií združenia a jeho aktivít v médiách (odkazy na tlačové správy a novinky publikované na iných serveroch). »» kliknite
KALENDÁR
 
< December 2017 >
 
 Po Ut St Št Pi So Ne
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
 
KONTAKTUJTE NÁS!
Máte otázku, návrh alebo pripomienku? »» kliknite
SEKCIA LEN PRE ČLENOV ZDRUŽENIA
NOVINKY NA STRÁNKE
Chronologický prehľad zmien a doplnení na našej stránke
»» viac

NOVINKA!
Bedeker... 2. vydanie!
Vyšlo č.3/2017 MONTANREVUE !
POZVÁNKA K NÁVŠTEVE
Projekt spoločnosti Czech Coal a.s.
FOTO NA 50.TÝŽDEŇ
Aj fotografia od Vás
môže byť na tomto mieste.
Kontaktujte nás!
DO VAŠEJ POZORNOSTI
SKRÁTENÁ VERZIA DVD
"Šachta Ludovika
na Španej Doline
- Pohľad späť"

kliknite na obal. stranu
PLNÚ VERZIU DVD
si môžete objednať - tu.
POZNÁTE TÚTO LEGENDÁRNU FIGÚRKU
V POSTAVIČKE BANÍKA ?
Jasné, je to I.....K !
PREZENTÁCIA
OBCE ŠPANIA DOLINA
kliknite na obr.
AKTUÁLNE POČASIE
VÝVOJ CENY DRAHÝCH KOVOV - burza New York
zlato, striebro, platina
v USD/1 trojská unca
1 trojská unca=31,1045 gr.
[Most Recent Quotes from www.kitco.com] automatický update
počas otvorenia burzy
PREVODNÍK MIEN
- podľa aktuálnych výmenných kurzov

ŠABLÓNA SPRÁVNEHO TVARU BANÍCKEHO ZNAKU !
Stiahnite si šablónu vo formáte: .eps .pdf
Stiahnite si šablónu znaku vo formáte:
.cdr .eps .gif .tif
VIETE, ŽE...
od roku 2011 je 10. august pamätným dňom Slovenskej republiky - Deň obetí banských nešťastí?
od 7.7.2007 je Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska členom Združenia európskych baníckych a hutníckych spolkov (VEBH)?
v roku 2006 bolo založené Sdružení hornických a hutnických spolků ČR?
27.9.2008 na 1.stretnutí banských miest a obcí Slovenska v Pezinku,
bol Združeniu udelený
ČESKÝ PERMON?

»» viac
27. júla 2010
vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
0,60 € s podobizňou sv.Klimenta?

13. decembra 2011 vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
1,60 € v edícii UMENIE: Tabuľová maľba Metercie z Rožňavy?

v ankete, ktorú organizovala Slovenská pošta, a. s., v spolupráci so Zväzom slovenských filatelistov, bola táto známka vyhlásená za najkrajšiu slovenskú poštovú známku roka 2011 ?

Slovenská pošta, a. s., vydala dňa 11. 10. 2013 poštovú známku „Ochrana prírody: Slovenské minerály – Žezlový kremeň zo Šobova“ s nominálnou hodnotou 0,60 € a Drahý opál z Dubníka“ s nominálnou hodnotou
0,60 €.
NAŠI PARTNERI
Slovenská banská komora
Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici
Rudné bane, š.p. Banská Bystrica
Slovenské združenie výrobcov kameniva
Hutnícka fakulta Technická univerzita v Košiciach
Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity Košiciach
Slovenská železná cesta
Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky
Slovenská mineralogická spoločnosť
Sdružení hornických a hutnických spolku České republiky
Hornicko-historický spolek Stříbro
DIAMO, státní podnik Stráž pod Ralskem
Těžební unie České republiky
Rôzne - Z histórie baníctva na Slovensku - Banské mestá a obce Slovenska - »» úvodná stránka

Banské mestá a obce Slovenska



Banská Bystrica, zdroj: www.banskabystrica.sk

BANSKÁ BYSTRICA
Ťažba medi v blízkej Španej Doline vyslúžila mestu prívlastok "medená“ Banská Bystrica.

Bližšie informácie: www.banskabystrica.sk

Stručná charakteristika:
História mesta siaha už do 13. storočia. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.



Banská Štiavnica, zdroj: www.kamim.sk

BANSKÁ ŠTIAVNICA
Najstaršie banícke mesto na Slovensku, ktorému sa hovorilo aj "strieborná" Banská Štiavnica. Prvý písomný údaj o ťažbe striebra pochádza z roku 1217. Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra ročne. V roku 1690 sa v hutách banskoštiavnickej oblasti dosiahla najvyššia ťažba a vyrobilo sa 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata.

Bližšie informácie: www.banskastiavnica.sk

Stručná charakteristika:
Mesto a technické pamiatky v jeho okolí sú od 11.12.1993 zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
V r. 1762 bola v Banskej Štiavnici založená nielen prvá banícka akadémia, ale aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete. S menom profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Za všetkých treba spomenúť aspoň Gašpara Weindla, ktorý r. 1627 uskutočnil prvý úspešný pokus s využitím pušného prachu v baníctve, čo bolo súčasne prvým použitím pušného prachu pre mierové účely, Mateja Kornela Hella (1653-1743) a Jozefa Karola Hella (1713-1789) - svetoznámych konštruktérov najprogresívnejších banských mechanizmov na svete, ako aj Samuela Mikovíniho, ktorý s týmito dvoma vynálezcami má najväčšiu zásluhu na vytvorení jediného banského vodohospodárskeho systému v okolí Banskej Štiavnice, ktorý v podobe vodných nádrží i časti tohto systému z minulosti sa zachoval dodnes.



Pohľad na mesto z Dobšinského kopca, zdroj: www.dobsina.sk

DOBŠINÁ
Staré banícke mesto v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského rudohoria.

Bližšie informácie: www.dobsina.sk

Stručná charakteristika:
Pôvodná osada sa vďaka prosperujúcemu baníctvu postupne vyvinula na mesto. Baníctvo na medené a strieborné rudy bolo v rozkvete najmä v 16. až 18. storočí. Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19. storočia ťažbou kobaltovo-niklových rúd. Vyvážali sa predovšetkým do Anglicka, neskôr i do Saska. V rokoch 1862 až 1872 len samotná baňa Zemberg vynášala mestu priemerne 132 940 zlatých čistého zisku ročne. Výnosnosť kobaltových baní umožnila mestu viesť veľkorysú sociálnu politiku. Všetci obyvatelia mesta boli oslobodení od platenia daní. V 16.-18. storočí sa v Dobšinej ťažila taktiež ortuťová ruda a v rokoch 1862-1884 bizmutová ruda. (prevzaté zo stránky:www.dobsina.sk).



Gelnica, zdroj: www.gelnica.sk

GELNICA
Jedno z najstarších banských miest na Slovensku.

Bližšie informácie: www.gelnica.sk

Stručná charakteristika:
Gelnica bola povýšená na mesto už za vlády Bélu IV. (1235-1270). V Gelnici a okolí sa ťažilo nielen striebro a meď, ale aj zlato, ortuť, olovo a železná ruda. V gelnických baniach pracovalo 300 až 400 baníkov. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne svoje vlastné tzv. gelnické právo, ktorého stopy boli nájdené v gelnickom banskom práve z XV. storočia. V roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. Mestské práva rozšírili a potvrdili Gelnici kráľovia Karol I. v roku 1317, Ľudovít I. v roku 1359 a cisár Žigmund v roku 1435. Na základe týchto práv sa stala Gelnica slobodným kráľovským banským mestom.



Pohľad na Handlovú, zdroj: www.railnet.sk

HANDLOVÁ
Významné centrum hnedouhoľného baníctva na Slovensku.

Bližšie informácie: www.handlova.sk

Stručná charakteristika:
Mesto Handlová vzniklo zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau. Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo roku 1909. (prevzaté:www.wikipedia.sk).



Hnilčík, zdroj: www.hnilcik.ocu.sk

HNILČÍK
Obec známa hlavne ťažbou medi.

Bližšie informácie: www.hnilcik.ocu.sk

Stručná charakteristika:
Prvá písomná zmienka o Hnilčíku sa spája s archivovanou listinou z roku 1315, ktorou bola prepísaná listina komesa Batyza Mariassyho z roku 1290. Obec má významnú banícku tradíciu siahajúci od jej vzniku, významná a známa je osada Bindt, hlavne ťažbou medi. O baníctve na Hnilčíku zachovali banské mapy, dnes uložené v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Z roku 1765 pochádza záznam o novoveskej bani Greinen Stollweg (dnes Štolvek), preslávenej produkciou „najjemnejšej medi“.



Kremnica, zdroj: www.kamim.sk

KREMNICA
Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok "zlatá“ Kremnica.

Bližšie informácie: www.kremnica.sk

Stručná charakteristika:
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí a podopierala nimi tróny mnohých európskych panovníkov. Kremnické dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes a je tak raritou medzi európskymi mincovňami. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v Zväze siedmich stredoslovenských banských miest.



Ťažná veža závodu Siderit, zdroj: www.niznaslana.sk

NIŽNÁ SLANÁ
Významná banícka obec na Gemeri.

Bližšie informácie: www.niznaslana.sk

Stručná charakteristika:
V obci sa od nepamäti ťažilo okrem železnej rudy aj drahé kovy a to hlavne striebro, rýdza ortuť a rumelka. Najväčší rozkvet v baníctva v obci nastal za Emanuela I. Andrássyho, ktorý dostal prezývku "železný gróf". Za jeho pôsobenia bola otvorená štôlňa Emanuel, Gejza, Natália, Gabriela a Ignác. Namiesto slovenských pecí dal postaviť v roku 1868 vysokú pec Etelku. Zaslúžil sa aj o povznesenie bane svätá Trojica, kde zamestnával 60 robotníkov. Ťažila sa tu rumelka, rýdza ortuť a striebro. Pri bani postavil pec šádovňu (triediareň), kde sa ruda triedila. V roku 1868 založil banskú kolóniu. V 19. storočí pracovali v obci 3 slovenské pece a tri hámre, ktoré zanikli vybudovaním stredovekej vysokej pece – Etelke – Etelka huta. Železiarstvo v obci zaniklo po vybudovaní moderných vysokých pecí v Ózde, kde sa odvážala všetka vyťažená ruda od roku 1908. (prevzaté zo stránky:www.niznaslana.sk).



Pohľad na historické jadro mesta, zdroj: www.roznava.sk

ROŽŇAVA
Významné centrum baníctva a hutníctva na Gemeri.

Bližšie informácie: www.roznava.sk

Stručná charakteristika:
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy. Mesto bolo pomenované Rožňavou podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva (prevzaté zo stránky:www.roznava.sk).



Pohľad na obec, zdroj: www.smolnik.sk

SMOLNÍK
Jedna z najstarších obcí na Slovensku s baníckou tradíciou.

Bližšie informácie: www.smolnik.sk

Stručná charakteristika:
Prví nemeckí kolonisti prišli na Spiš roku 1030. Oni pravdepodobne začali rozvíjať baníctvo. Ďalší nemeckí kolonisti prichádzali na Spiš za Bela II. (1131-1141) a Gejzu II. (1141-1161), čo pomohlo zmodernizovať "prabanícto a prahutníctvo". Z roku 1243 sú prvé údaje o produkcií zlata v Smolníku. Roku 1350 sa už zo Smolníka vyvážala meď, striebro, zlato a železo do Levoče a západnej Európy cez Krakov. Roku 1456 povolil kráľ Ladislav V. Smolníčanom, aby mohli otvárať ložiská a bane na všetky kovy, otvárať všetky staré bane a spracuvávať rudy na kovy modernejším spôsobom. Banícka história Smolníka sa uzavrela rokom 1992, keď závod Železorudné bane Smolník sa v ďalšom období orientoval na výrobnú činnosť strojárskeho a drevárskeho charakteru. (prevzaté zo stránky:www.smolnik.sk).



Pohľad na obec, zdroj: www.spaniadolina.sk

ŠPANIA DOLINA
Obec s významnou baníckou tradíciou pri ťažbe a spracovaní medi. V budove bývalej Banskej správy z roku 1830 bolo 23.11.2008 otvorené múzeum medi.

Bližšie informácie: www.spaniadolina.sk

Stručná charakteristika:
Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávená po celej Európe. Prvé bane v lokalite boli otvorené v roku 1006. Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov priniesli prívlastok "medená" mestu Banská Bystrica a bohatstvo majiteľom hút a baní žijúcich v meste. Raritou vo výrobe kovov boli aj tzv. meďonosné vody. Zrážková voda, ktorá presakovala cez povrchové haldy vyluhovala zbytky kovov pričom sa tvoril síran meďnatý. Táto voda sa zachytávala do kadí do ktorých sa kládlo šrotové železo. O 2 – 3 týždne sa na železe vytvoril kal medi – cementačná meď. Slávu Španej Doliny preslávili aj tzv. Špaňodolinské medené poháre opradené tajuplnou premenou železa za meď. (prevzaté zo stránky:www.spaniadolina.sk).





Copyright 2009 © Jozef Kráľ All rights reserved.