KTO SME A AKÉ SÚ NAŠE CIELE
|
PRÍHOVOR PREDSEDU ZDRUŽENIA
ZÁKLADNÉ DOKUMENTY PRE ČINNOSŤ ZDRUŽENIA
,
,
,
KONTAKTNÉ ÚDAJE stav k 5.10.2023
KALENDÁRTUM 2023
DOHODY O SPOLUPRÁCI
SMERNICE, VÝNOSY A ZÁKONY MH SR
PREHĽAD ROKOVANÍ ORGÁNOV ZDRUŽENIA
STRETNUTIA BANSKÝCH MIEST A OBCÍ SLOVENSKA
ZAUJÍMAVÉ LINKY
,
|
|
VYDANÉ PROPAGAČNO-INFORMAČNÉ MATERIÁLY
|
ČASOPIS MONTANREVUE - 1. miesto
v súťaži MIESTNE NOVINY 2011!
|
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
MIMORIADNE PRÍLOHY
ŠÉFREDAKTOR
REDAKČNÁ RADA
OSTATNÉ
,
,
,
|
|
|
|
Nájdete nás
kliknite na ikonu
|
SEKCIA LEN PRE ČLENOV ZDRUŽENIA
kliknite
|
NOVINKY NA WEBE
Chronologický prehľad zmien a doplnení
|
FOTO NA 51.TÝŽDEŇ
pre zväčšenie kliknite na obr.
|
AKTUÁLNE! MONTANREVUE 4/2024 v príprave na tlač!
|
Oficiálne výsledky 2.ročníka fotografickej súťaže MONTÁNNA FOTOGRAFIA 2021
kliknite TU.
|
VADEMECUM vlastníka kultúrnej pamiatky - kliknite na obr.
|
Interaktívny dokument o najväčšom banskom nešťastí v bývalom Československu - kliknite na obr.
|
ODPORÚČAME K NÁVŠTEVE
|
SKRÁTENÁ VERZIA DVD
"Šachta Ludovika na Španej Doline - Pohľad späť"
kliknite na obal. stranu
|
PLNÚ VERZIU DVD
si môžete objednať -
tu.
|
PREZENTÁCIA
OBCE ŠPANIA DOLINA
kliknite na obr.
|
POZNÁTE EŠTE TÚTO LEGENDÁRNU FIGÚRKU V POSTAVIČKE BANÍKA ?
Jasné, je to I.....K !
|
VÝVOJ CENY DRAHÝCH KOVOV - burza New York zlato, striebro, platina
v USD/1 trojská unca = 31,1045 gr.
|
automatický update počas otvorenia burzy
|
|
PREVODNÍK MIEN - podľa aktuálnych výmenných kurzov
|
ŠABLÓNA SPRÁVNEHO TVARU BANÍCKEHO ZNAKU !
|
Stiahnite si šablónu vo formáte:
.eps
.pdf
|
|
VIETE, ŽE...
|
od roku 2011 je 10. august pamätným dňom Slovenskej republiky - Deň obetí banských nešťastí?
|
od 7.7.2007 je Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska členom Združenia európskych baníckych a hutníckych spolkov (VEBH)?
|
v roku 2006 bolo založené Sdružení hornických a hutnických spolků ČR?
|
27.9.2008 na 1.stretnutí banských miest a obcí Slovenska v Pezinku, bol Združeniu udelený ČESKÝ PERMON?
»» viac
|
POŠTOVÉ ZNÁMKY VYDANÉ SLOVENSKOU POŠTOU, A.S. V ROKOCH 1999-2022 S TÉMATIKOU BANÍCTVA, GEOLÓGIE A MINERALÓGIE
|
21. 1. 1999 Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku v emisnom rade Technické pamiatky - Vodnostĺpcový stroj J.K.Hella s nominálnou hodnotou
7 Sk.
15. 7. 2003 Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku Banskoštiavnické tajchy – Rozgrund s nominálnou hodnotou
12 Sk a poštovú známku Banskoštiavnické tajchy – Klinger nominálnou hodnotou 9 Sk.
30. 6. 2004 Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku Špaňodolinský banský vodovod s nominálnou hodnotou
24 Sk.
21. 4. 2006 Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku „Ochrana prírody: Geologická lokalita Sandberg“ s nominálnou hodnotou 32 Sk
a "Geologická lokalita Šomoška“ s nominálnou hodnotou 35 Sk.
27. júla 2010 vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku v nominálnej hodnote 0,60 € s podobizňou sv.Klimenta?
13. decembra 2011 vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku v nominálnej hodnote 1,60 € v edícii UMENIE:
Tabuľová maľba Metercie z Rožňavy?
Vedeli ste, že v ankete, ktorú organizovala Slovenská pošta, a. s., v spolupráci so Zväzom slovenských filatelistov, bola táto známka vyhlásená za
najkrajšiu slovenskú poštovú známku roka 2011 ?
11. 10. 2013 Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku „Ochrana prírody: Slovenské minerály – Žezlový kremeň zo Šobova“ s nominálnou hodnotou 0,60 € a "Drahý opál z Dubníka“ s nominálnou hodnotou 0,60 €.
12. 10. 2018 Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku „Ochrana prírody: Slovenské minerály – libethenit“ s nominálnou hodnotou 1,65 € a euchroit s nominálnou hodnotou 1,65 €.
9. 9. 2022 Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku „Ochrana prírody: Významné slovenské fosílie – tuleň Devinophoca claytoni“ s nominálnou hodnotou 0,75 € a ulitník Vexillum svagrovskyi s nominálnou hodnotou 0,75 €.
|
|
SPOLUPRACUJEME
|
Časopis MONTANREVUE č.1/2009 - Aktuálne -
»» úvodná stránka
Nepríjemné pozostatky zašlej slávy
Autori: Ing.Rudolf Šembera, hlavný štátny radca Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
Horné Uhry a Sedmohradsko boli vďaka svojmu nerastnému
bohatstvu po mnohé stáročia pýchou a zdrojom ekonomickej sily
Uhorského kráľovstva. Dnes, po deviatich desiatkach rokov po
rozpade Rakúsko−Uhorskej monarchie sú obidve tieto územia
súčasťou iných štátov, ktoré toto bohatstvo prirodzene zdedili.
Slovensko tak má na svojom území svojho času celosvetovo slávne
oblasti ťažby draho kovových rúd, rúd medi, železa, antimónu, ortuti,
zinku, olova, mangánu, kobaltu, niklu, soli, ropy, zemného plynu
a iných nerastov, ktorých v neskorších obdobiach doplnilo hnedé
uhlie, magnezit, mastenec a iné.
Naši predkovia sa už za keltských a možno aj predkeltských čias
snažili, aby to bohatstvo, ktorým územie dnešného Slovenska matka
príroda obdarovala, v maximálne možnej miere zužitkovali pre rozvoj
krajiny a jej ľudu.
Najmä choroby, ťažká banícka robota, sama príroda, ekonomika
ťažby a vojny často krát spôsobili, že sa banské regióny vyľudnili, aby
zas po zmene pomerov opätovne rozkvitli. Migrácia obyvateľstva tak
priviala do slovenských hôr ľudí z rôznych krajín Európy, najmä
z územia dnešného Česka a Nemecka, ale aj Rakúska, Poľska a iných
krajín. Priniesli so sebou nielen svoj jazyk a zvyklosti, ale aj svoje
znalosti.
Moderné spôsoby ťažby a bohaté obchodné kontakty preslávili
Horné Uhorsko, ktorého prirodzeným nástupcom je súčasné
Slovensko po celom svete. Meďou z hôr Spiša a Gemera boli
oplášťované anglické lode, gemerské železo a na Gemeri ukovanú
reťaz preslávil aj „reťazový most“ cez Dunaj v Budapešti, zlatými
dukátmi z Kremnice platila celá Európa. Banská Štiavnica bola prvou
na svete nielen pri mierovom využití strelného prachu v baníckej
praxi, pri zavádzaní umelého vertikálneho odvodňovania hlbokých
baní, ale aj pri zavedení špecializovaného banského vysokého
školstva.
Za všetko sa však musí zaplatiť. Zmenili sa podmienky hospodárske a politické, zmenil sa pohľad na mnohé, vrátane sveta v ktorom
žijeme, zmenili sa kritériá hodnôt. To, čo kedysi pripadalo každému
ako prirodzená súčasť života, je dnes strašiakom pre aktuálnu ale aj
mementom pre tie budúce generácie. Vedecko−technický pokrok
sprevádzaný priemyselnou revolúciou niektoré staré pravdy a zvyky
proste obrátil naruby.
Je jednoduché ukazovať na chyby, ktorých sa minulé generácie
dopúšťali. Nemáme však právo kritizovať.
Na výrobu kovov z rúd bolo, je a ešte dlho bude potrebné obrovské
množstvo tepelnej energie. Keď si uvedomíme, že výroba koksu
z minerálneho (čierneho) uhlia bola zavádzaná až po roku 1620 a na
Slovensku sa čierne uhlie vo významnom množstve nikdy neťažilo,
celá obrovská produkcia kovov a ich následné spracovanie do
polotovarov si vyžadovalo stále väčšie objemy dreva alebo dreveného
uhlia, ktoré bolo využívané až do začiatku 20 storočia v pražiarniach
rúd a vysokých peciach. Z tohto pohľadu je naproste prirodzené, že
už koncom 16. storočia sa objavoval tak značný nedostatok dreva, že
niektoré huty museli byť presťahované alebo celkom odstavené.
Napriek tomu, že najkvalitnejšie drevené uhlie bolo z bukového
dreva, používalo sa aj smrekové – rýchlejšie rástlo. Nedávne kalamity
v Tatrách sú iba dôsledkom priemyselného využívania lesa. Diskusia,
či by les, ktorý by na kalamitou postihnutých miestach rástol
prirodzene, bol aj kvalitnejší, je čisto akademická a od veci. Reálnejší
stav by boli holiny alebo kroviny, pretože bez priemyslom
motivovanej výsadby rýchlo rastúcich drevín by nik výsadbe drevín
nevenoval pozornosť a to, čo by bolo len trochu použiteľné na kúrenie
alebo výrobu dreveného uhlia, by bolo nemilosrdne vyrúbané.
Chápem pohnútky ekológov, osobne som s nimi na blízkej vlnovej
dĺžke, ale bez realistického a spravodlivého pohľadu na vec je ich
úsilie často kontraproduktívne.
Úvodom spomínaná škála rúd a iných nerastných surovín, ťažených
na území Slovenka, to nie je iba historický fakt. To je fakt, ktorý so
sebou priniesol obrovské množstvo sprievodných problémov,
z ktorých spomínané lesné hospodárstvo predstavuje ten najjednoduchší.
Každá ťažba nerastnej suroviny znamenala obrovský a nevratný
zásah do krajiny. Územie Slovenska sa člení na osem vyšších
územných celkov. Ani jeden z nich nie je z hľadiska banskej činnosti
„panenský“. Intenzita banskej činnosti sa menila v čase aj v mieste
rovnako, ako sa menili požiadavky spoločnosti na konkrétnu nerastnú
surovinu.
Ten lepší prípad, ale pretože aktuálny, tým viac kritizovaný, je ťažba
stavebných surovín, ktorá s výnimkou výroby cementu, magnezitu
a vápna nevyžaduje z hľadiska exhalácií náročný úpravárenský
proces, ale „iba“ odstránenie určitého objemu materiálu z jedného
priestoru a jeho presun do priestoru druhého. Po ukončení činnosti
vznikne nový reliéf krajiny, s ktorým sa príroda ľahko vyrovná sama,
alebo jej pomerne nenáročne človek pomôže.
Horšia situácia je u hlbinne ťažených nerastných surovín, ktoré si
prakticky vo všetkých prípadoch vyžadujú nadväzujúce upravenie do
predajného stavu. Po ukončení ťažby suroviny je reliéf krajiny
nepatrne postihnutý, povrchové objekty sa asanujú alebo využijú iným
spôsobom. Problém, ktorým sa dlhé stáročia nik nezaoberal nakoľko
nebol za problém považovaný, je existencia radikálnych zmien
v podzemí. Ľudskou činnosťou boli v podzemí vytvorené umelé
priestory, proti ktorým sú známe krasové oblasti chudobným
príbuzným. Boli zničené pôvodné cesty pre podzemnú, teraz už
banskú, vodu, v mnohých prípadoch narušená stabilita masívu.
V geológii a baníctve má čas iný rozmer, ktorý je neporovnateľný
s ľudským životom. Javy sa prejavujú sekulárne, pomaly – ale isto.
Pôvodné diela „starcov“ boli ručne razené, banské diela sledovali
väčšinou iba zaujímavú vrstvu alebo žilu a na pevnosť okolia mali
minimálny dosah. S nástupom priemyselných metód ťažby
a odťažby sa však vyťažené priestory radikálne zväčšili, čo sa však už
nutne prejaví poklesom povrchu. Kedy a v akom rozsahu, to vie iba
príroda, ktorej v posledných desaťročiach umelo pomáha aj človek.
Rozsah problémov v prípade Slovenska je gigantický a alarmujúci.
Nie práve najrozumnejším spôsobom sa koncom osemdesiatych
a začiatkom deväťdesiatych rokov akademicky uvažujúci
makroekonómovia od stola rozhodli utlmiť a likvidovať rudné
baníctvo v rámci celej bývalej ČSFR. Prakticky zo dňa na deň boli
ukončené ťažobné práce a bývalé štátne podniky boli privatizované
alebo likvidované. Finálny efekt bol takmer rovnako katastrofálny pre
bane a baníkov...
S výnimkou tých baní, na ktorých finálnym prevádzkovateľom bol
štát, sa všetky ostatné postupne stali, ako takzvané staré banské diela,
bezprizornými a starostlivosť im štát zo zákona venoval iba
v prípade, že sa niektoré z nich prejavilo ako nebezpečné pre
obyvateľov a povrchové objekty. Dôvodom v tom prípade nebola
dajaká ignorancia, ale absolútny nedostatok relevantných informácií
o polohe a rozsahu jednotlivých historických banských diel. Čas od
času sa síce moderné aktivity stretli v podzemí so starinami, ale vo
väčšine prípadov boli zakreslené do dokumentácie iba tie ich časti,
ktoré bolo možné preveriť.
Až v posledných niekoľkých rokoch sa spojeným úsilím Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva životného prostredia SR
a Ministerstva kultúry SR a Fakulty BERG STU Košice podarilo nájsť
spôsob spolupráce so skupinami nadšencov z radov bývalých baníkov
alebo priaznivcov baníctva a dať novú perspektívu starým banským
dielam pre zachovanie povedomia obyvateľstva o slávnej baníckej
histórii, ich prípadného druhotného využitia pre cestovný ruch alebo
iné účely.
Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so štátnym podnikom
Rudné bane Banská Bystrica, ktorý je nositeľom väčšiny úloh
spojených so zabezpečením starých banských diel ako aj likvidáciou
nevyužiteľných objektov vo vlastníctve štátu, radikálne ovplyvnilo
prístup k hmotným pamiatkam na baníctvo. Do fyzickej likvidácie už
idú iba tie objekty, o ktoré nemá žiadny podnikateľ, obec, kultúrna
alebo iná organizácia záujem a tie, ktorých stav je zdravie ohrozujúci
alebo neopraviteľný. Iniciovalo vznik Združenia baníckych spolkov
a cechov Slovenska a legislatívne aj finančne podporuje jeho aktivity.
V roku 2008 Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci
s Ministerstvom životného prostredia SR vytvorilo pracovnú komisiu,
do ktorej sú prizývané obce, miestne príslušné orgány štátnej banskej
správy, VÚC a miestne banícke spolky alebo cechy za účelom
komplexného riešenia akútnych problémov. Komisia už navštívila
desiatky baníckych lokalít, kde posúdila jednotlivé impulzy od
miestnych obyvateľov alebo orgánov. S využitím služobných
právomocí jednotlivých členov boli najaktuálnejšie problémy
bezprostredne riešené.
Ide často o život ohrozujúce prejavy, ktoré boli spôsobené
prirodzeným dlhodobým procesom reakcie prírody na nový stav
podzemia, alebo, a to je ten najzávažnejší problém, o umelý zásah
človeka. Snahy zberateľov minerálov alebo získanie železného šrotu
z banskej výstuže často krát spôsobia vznik nezabezpečených
prienikov banských diel s povrchom, čo môže viesť k fyzickému
ohrozeniu zvere alebo človeka ako aj povrchových stavieb.
Alarmujúce to je najmä u vertikálnych diel, kde sa dajú očakávať hĺbky
otvorených dutín rádovo v desiatkach až stovkách metrov.
Niektoré lokality v oblastiach s historickou ťažbou nerastných
surovín sú poznamenané prepadliskami, deštrukciou odvodňovacieho
systému a podobne. Voda v porušených miestach nekontrolovateľne
drénuje do podzemia, odkiaľ často uniká mimo pôvodného spádového
povodia riek, čo spôsobuje deficit vody v spádovej oblasti, čím sa
zhoršuje kvalita vody vo vodných tokoch a vodných zdrojoch.
Dedičné štôlne sa bez údržby plnia naplaveninami banských okrov
a hliny, majú narušené murivo, materiál sa zosúva, následkom čoho
dochádza k vzdutiu hladiny vody vo vodnom jarku, ktorý slúži na
odtok vody zo štôlne a k nekontrolovateľnému vytekaniu vody na
povrch. Dôsledkom môžu byť aj také problémy, ktoré sa prejavili
napríklad na jeseň 2008 v oblasti Spišskej Novej Vsi.
Rozsah problematiky nepriamo naznačujú haldy banských odpadov. Pri inventarizácii starých banských diel Ministerstvom životného
prostredia SR, je na území Slovenska zdokumentovaných 6 025 háld
a porovnateľný počet odkalísk. Nie všetky majú rozsah porovnateľný
s odvalmi v banskej oblasti Špania Dolina − Zamperk , ktoré vznikli
postupne v priebehu niekoľkých storočí a dnes sa ich objem odhaduje
na cca 1,4 mil. m3 , ale rozsah problému to dostatočne naznačuje.
Za niekoľko ostatných rokov sa podarilo zmeniť systém riešenia
problematiky starých banských diel, boli upravené kľúčové právne
predpisy, nadviazať vzájomné pracovné vzťahy medzi zodpovednými organizáciami a iné. Samozrejme, že veľa práce spoločnosť
ešte čaká, ale podstatný je fakt, že sa podarilo okresať hrany a dostať
za rokovací stôl názorovo odlišné skupiny za spoločným cieľom
vytvorenia všeobecne bezpečnej krajiny, kde spoločensky
odôvodnená ťažba nerastných surovín bude v maximálne možnej
miere rešpektovať jejostatné hodnoty a naopak.
|
|
|
|
|
|
Copyright 2009 © Jozef Kráľ All rights reserved.
|
|
|